Kto na kávu na rohu nechodí ... sám sebe škodí.

Corny Café som už párkrát na tomto blogu spomenula. Vždy však len akousi obkľukou, avšak konečne som ju navštívila po dlhom predlhom čase. Veľmi som sa tam tešila, keďže na túto kaviareň mám v hlave iba samé dobré myšlienky a spomienky - kávu pripravujú výbornú, ponúkajú fantastické koláče a varia znamenité jedlo. A ako plus je vždy usmievajúca sa obsluha. Pamätám si, že pred letom sme často sedávali na terase, popíjali ich osviežujúce domáce ľadové čaje a limonády a pritom sme sa kochali výhľadom na Modrý kostolík. Ach to boli teda dni - už nech je znovu jar!

Kaviareň je zariadená v klasickom štýle a skladá sa z dvoch miestností, samozrejme nefajčiarskych. Hneď oproti vchodu je pult a vedľa neho je vitrína s koláčikmi, kam možno nakuknúť a vybrať si ten svoj. 

Ponuka koláčov sa mení. Raz v lete som ochutnala čokoládovú tortu (alebo čokoládový koláč - už sa presne nepamätám) so slivkovým lekvárom. No viete si predstaviť, čo to urobilo s mojimi chuťovými bunkami? Išli sa zblázniť od radosti! V deň mojej návštevy mali napečenú tortu tiramisu, jahodový cheese cake, rebarborový koláč (myslím že ešte aj s jahodami), čokoládový koláč a mrkvovú tortu. Keď už sme pri tých koláčikoch a tortách, tak kaviareň ponúka aj možnosť objednania si celej torty. 

jeden z koláčov, ktorý mali v ponuke dávnejšie

a ďalší

a ešte jeden

a ak chcete vidieť a ochutnať ďalší, tak už musíte ísť sami :)

Posadila som sa do druhej miestnosti aj s novinami (áno majú aj noviny!) a začala listovať v jedálnom a nápojovom lístku.

Všetky druhy káv pripravujú z Lavazzy a tie mliečne môžu na požiadanie pripraviť aj z bezlaktózového mlieka. Ceny sa pohybujú v rozmedzí od 1,40€ do 2,30€, prípadne si priplatíte 0,30€ za príchuť do kávy. Ak nie ste kávičkári, na pitie si môžete okrem už spomínaných ľadových čajov dať aj horúci čaj - ponúkajú značku Damman Fréres, alebo majú aj čaj z čerstvej mäty či čerstvého zázvoru. V nápojovom lístku samozrejme nájdete aj štandardnú ponuku nealkoholických nápojov, nejaké tie vínka a destiláty.

Ja som si po dlhom čase dala viedenskú kávu a ako zákusok som si objednala jahodový cheese cake. Pre tých, čo cheese cake nepoznajú: je to koláč z tvarohu, nie zo syra :). Káva bola naservírovaná v sklenenom pohári a na vrchu mala skutočnú šľahačku zo smotany. Nie obyčajnú sprejovú.

Zo zákusku som však bola (až na moje zhrozenie) tentokrát sklamaná. Ja viem, že všetky koláčiky ktoré ponúkajú sú domáce a čerstvé, avšak pýtať si cez 2€ za mini kúsok, ktorý som dostala na tanieri, mi prišlo prehnané. Tvaroh bol samozrejme jemný a krehký, avšak až príliš sladký. V každom prípade vynikajúci. Na vrchu mal iba tenkú vrstvu jahodového džemu (alebo želé?), ale jahodovú chuť to koláču nepridalo. Škoda.

Obsluha samozrejme usmiata, veď ako inak, obaja sršali energiou a úsmevy rozdávali na všetky strany.

Krátko pred mojím odchodom sa dnu dovalili dve mamičky aj s ratolesťami, ale kaviarnikov teda z miery nevyviedli. Sú totiž pripravení aj na mladších zákazníkov. Či už horúcou čokoládou, alebo truhlou plnou hračiek.

Takže či ste mladý, starý, s dieťaťom alebo bez neho - šup na kávičku do kaviarne na rohu!

Corny Café na Foursquare

Ideme na kávu? Dala by som si piccolo ... Picco - čo!?

Možnože to budete počuť teraz prvý krát, možnože ste sa s tým už stretli. Ale áno, je to tak: piccolo skutočne neexistuje. Niektorí sa asi pýtate sami seba, že ako je to možné, keď včera ste si z jedného piccolka chlipkali v meste na terase, keď už bolo teda také pekné počasie. Prečo teda piccolo vlastne neexistuje?

Ide v podstate iba o nesprávne pomenúvanie jednotlivých druhov káv. Ide o takzvané poslovenčovanie. Piccolo, veľké presso, malé presso. Názvy káv sme si prispôsobili podľa toho, ako vyzerajú. Myslím, že nastal čas vám ozrejmiť, ako si treba kávu správne pýtať a nehanbiť sa povedať aj čašníkom, či priamo baristom, že robia chybu, ak vám ponúkajú veľké presso alebo dokonca nedajbože vy si vypýtate väčšie piccolo.

U kávy espresso neexistuje viac variánt prípravy. Espresso je jednoducho espresso. Bodka. Espresso je kávový nápoj, ktorý má objem 30 (prípadne 35) mililitrov a je pripravený zo 7 alebo 7,5 gramov pomletej kávy. Ďalšími atribútmi sú extrakcia nápoja (je ovplyvňovaná aj hrúbkou pomletej kávy), ktorá by sa mala pohybovať v rozmedzí 25 až 30 sekúnd; a tlak - ten by mal byť nastavený na 9 barov. Čas extrakcie je veľmi dôležitý, pretože ak je kratší, tak do nápoja vám nestihne natiecť všetka chuť espressa. Na druhej strane, ak by však bola dlhšia, tak vám do kávy zase tečú nežiaduce látky. Po 45 sekundách sa do nápoja začne vo väčšom množstve uvoľňovať kofeín.

 Pri správnej extrakcii sa na povrchu kávy vytvorí pena - crema. Crema je hlavným cieľom pri príprave espressa a prvým a základným kritériom hodnotenia kvality espressa. Prítomnosť cremy však ešte neznamená, že aj samotná káva bude dobrá, je iba znamením toho, že espresso bolo extrahované správne. Správna crema by mala byť kompaktná, stabilná a najmä dlhotrvajúca. Mala by zostať v šálke aj po dopití kávy.

Ak sa niekomu bude zdať na jeho pomery príliš slabé, mám preňho riešenie: dvojité espresso. Nejde o nič iné ako 2 x espresso. Dvojitá dávka kávy. Dvojitá dávka vody. Inými názvami sú double espresso, prípadne espresso doppio.

Ako teda postupovať, ak máte chuť na niečo väčšie ako espresso? Treba si objednať espresso lungo, ale niekde tiež takúto kávu ponúkajú pod názvom americano. Podľa správnosti sa takáto káva pripravuje nasledujúcim spôsobom: do väčšej šálky sa nechá natiecť espresso a potom sa do šálky pridá teplá (nie horúca) voda. Preto by mala byť cena espressa aj espressa lunga rovnaká. Avšak niektoré kaviarne si u nás zjavne účtujú aj za teplú vodu... :) Ak je espresso skutočne kvalitne pripravené, pena by mala zostať aj na povrchu lunga.

Naopak, pre minimalistov mám však taktiež riešenie: ristretto. U nás je táto káva veľmi málo rozšírená, ale Taliani si ju zvyknú dať aj niekoľkokrát za deň. Od espressa sa líši objemom a časom extrakcie. Všetko ostatné (hmotnosť pomletej kávy, tlak, teplota) zostáva. Ristretto má okolo 20 mililitrov a extrahuje sa približne 18 sekúnd. V takejto káve sa nachádzajú najsilnejšie kávové extrakty, avšak menej kofeínu, keďže ten sa začína viac uvoľňovať až neskôr, po 25 sekundách.
Takže najbližšie radšej na espresso, ako na piccolo. Alebo radšej cappuccino?

Niečo z histórie bratislavských kaviarní

Pred nedávnom sa mi do rúk dostala zaujímavá knižka o bratislavských kaviarňach a viechach od Petra Salnera. Ak sa mám priznať, takéto knižky zvyčajne nezvyknem čítať, pretože ja musím mať v knižke dej, napätie, lásku - no veď to poznáte. Táto neobsahuje ani jedno, druhé a dokonca ani to tretie. Ide o knižku, kde autor píše o spoločenskom živote v kaviarňach a viechach v 20.storočí. Pri opise každej jednej kaviarničky či viechy vám začne predstavivosť pracovať na plné obrátky a vy nebudete chcieť nič iné, len zažiť tie časy a vychutnať si kávičku so zákuskom na terase kaviarne Savoy v Carltone.

Neexistuje žiaden záznam o tom, kedy vznikla na území Bratislavy prvá kaviareň - iba akási archívna správa z roku 1753 hovorí o kaviarni na predmestí (dnešné podhradie, respektíve oblasť pri Riverparku), v ktorej jej pisateľ píše, že za kávu zaplatil hostiteľ 6 grajciarov. Neskôr v tomto storočí sa kaviarnici pokúšali založiť vlastný cech, no neúspešne - a práve to je dôkazom o existencii viacerých kaviarní.

V týchto kaviarňach sa okrem samotnej kávy ponúkalo aj v tom čase populárne rosolio (alebo rossolio), čo je likér z okvetných lístkov ruží, ďalšie osviežujúce nápoje, ale najmä hostia si tu mohli prečítať vždy čerstvé noviny (nielen miestne, ale aj viedenské), poprípade zahrať rôzne spoločenské hry ako napríklad šach, biliard a samozrejme karty.

Zo začiatku boli hosťami v kaviarňach najmä príslušníci takzvanej "lepšej spoločnosti", preto prevažovali luxusné kaviarne. Zmena prišla až koncom 19.storočia, kedy do kaviarní zavítali už aj príslušníci strednej vrstvy - teda obchodníci, úradníci, advokáti, lekári, ale najmä umelci. Kaviarne sa však už nesústreďovali iba do užšieho centra, ale boli roztrúsené do všetkých častí mesta. Každá z nich mala okrem náhodných návštevníkov aj tých svojich stálych - štamgastov.  A práve oni prinášali do kaviarní ich svojskú atmosféru, ktorou sa vyznačovali. Štamgastmi boli tí zákazníci, ktorí si svojou pravidelnou, často až každodennou, návštevou vytvorili akýsi vzťah k "svojmu" podniku a jeho personálu. A platilo to samozrejme aj naopak. Ako spomína pán Martin Pernecký, dlhoročný hlavný z Luxoru: "To čašník už poznal svojich hostí, a keď išiel štamgast, tak vedel, akú kávu pije - či chce čiernu, bielu, tureckú alebo akú. Už keď prišiel ten hosť, čašník mu niesol na stôl. A to si potom hostia vážili toho čašníka a vždy si len jeho žiadali."

Takto o nich povedal Otto Mošovský z Krymu: "Tí umelci, maliari, spisovatelia, to boli dobrí štamgasti. My sme už vedeli, kto čo chce, kto chce tú svoju kávu a kto aký drink. Kto chce vodku, kto borovičku, kto dve deci vína. Tak keď povedal niekto, aby som dal rundu, bolo jasné, že mám tomu doniesť borovičku, tomu vodku, inému zas gruzínsky koňak, to nemuseli osobitne hovoriť."

Béla Hackenberger z kaviarne Štefánka sa o nich vyjadril zase takto: "Štamgast, to bol vlastne dobrý známy. Dobrý známy majiteľa alebo personálu. Čašníkov, hlavného. Poznali sa predtým alebo sa spoznali tak, že hosť stále pravidelne chodil k nám do Štefánie. Pozrite, predtým to bolo celkom inak. Vtedajšia malá Bratislava bola celkom iná ako teraz. Dnes môžem chodiť celé hodiny bez toho, aby som stretol známeho. Ale v minulosti obchodníci na Michalskej, Sedlárskej, Dlhej, to boli všetko známi. Všetci sa u nás stretávali, každú nedeľu na čaj o piatej. V nedeľu sme vždy mali plno. Na veľkej terase vonku, to bolo plné. Dvesto ľudí sa tam zmestilo - a bolo to plné. My sme mali v nedeľu, samozrejme, otvorené, oni mali zatvorené, a tak sme sa stretávali u nás. A raz do roka sme dávali našim štamgastom gratis jedlo."

Hovorilo sa, že stály hosť sa stáva súčasťou kaviarenskej rodiny. Celý personál ho poznal, vedel akú kávu pije, kedy chodí a aké noviny číta. Dokonca (!) taký štamgast nemusel mať vždy pri sebe peniaze. Mal dovolené zabudnúť peňaženku doma alebo v druhom obleku. Alebo dokonca v roztržitosti zabudnúť na čašníka. No viete si to dnes predstaviť? Možno to tak funguje v nejakých krčmách, ale v kaviarni asi ťažko.

Štamgastov však netvorila iba jedna uzavretá skupina hostí. Počas dňa sa v kaviarni prestriedalo niekoľko vekových a záujmových skupín. Príklad z kaviarne Štefánka: "Prví návštevníci chodili hneď ráno. Skladali sa predovšetkým zo zamestnancov, úradníkov, ktorí chceli začať deň vypitím kávy. To bolo tak okolo siedmej. Potom prichádzali profesori, lekári, ktorí išli do práce, úradníci z okolia. Potom k nám chodilo mnoho obchodníkov - po ôsmej sa zaplnila Štefánia obchodníkmi. Mali sme predovšetkým mnoho židovských hostí, ktorí tu robili svoje obchody. To boli dlhohodinové rozhovory, celkom ako na burze... No a potom prišli prví predpoludňajší štamgasti. Mnohí tu preberali aj svoju penziu. Popoludní prichádzali hlavne právnici: medzi druhou-treťou bolo tu neraz okolo 20 až 30 advokátov. Stretávali sa u nás a prerokúvali svoje veci. Trochu neskôr, okolo štvrtej, prichádzala celkom nóbl spoločnosť. Boli to predovšetkým dámy, samy alebo so svojimi deťmi, z lepšej spoločnosti. Neskôr popoludní prichádzali lekári. Mnoho. Raz sme napočítali naraz 42 lekárov. Boli to nemeckí, maďarskí a židovskí doktori zo Židovskej nemocnice tu vyššie. A v nemocnici už vedeli, že keď ich potrebujú, stačí zavolať kaviareň Štefánia. Potom prišlo celkom iné publikum. Chcelo si vypočuť koncert, vypiť malú kávu, dve deci vína. To bolo do siedmej, do ôsmej. A potom prišli zas celkom iní ľudia. Nočné publikum. To už boli nočné ceny. Prichádzali do kaviarní, aby sa zabavili, vypočuli si cigánsku hudbu. A sedeli aj do rána."

Narozdiel od stálych hostí však kaviarne navštevovali aj takzvaní sviatoční hostia - tí vraj chodili iba v nedeľu, a to s celou svojou rodinou, na kávu so šľahačkou a zákuskom. A čašníkovi dokonca dávali aj prepitné, veď predsa vedeli, čo sa patrí!

Ďalším typom hosťa bol kaviarenský parazit, čo má síce rád kávu a kaviarne, ale bohužiaľ nemal na to peniaze. Bol to odvážny človek čo si kadečo poobjednával, potom sedel na svojom mieste a čítal si noviny alebo lúštil krížovku. Keď prišlo na platenie, rozhliadol sa po kaviarni a hľadal nejakého dobrého známeho, ktorý by mu dal tie 3 alebo 4 koruny, aby mohol zaplatiť. Avšak dokonca aj taký kaviarenský parazit mal aj svoju "elegantnú" odnož - taký nechodil sám po kaviarni a nehľadal známeho, ten posielal ceduľky po čašníkovi!

Po druhej svetovej vojne sa však bratislavská kaviarenská kultúra zmenila - tak isto aj zloženie návštevníkov a spoločenský status kaviarní. "Služby sú na nízkej úrovni a ani noviny nemajú." Jeden z pamätníkov uvádza: "Po druhej svetovej vojne som kaviarne nenavštevoval, lebo stratili pôvodný charakter a atmosféru. Navštevovali ich osoby často v zafúľaných šatách a väčšinou za alkoholom, a nie za kultúrnym posedením. Aj keď sa časom stala náprava, už to nemalo svoje čaro, prestala pravidelnosť v návšteve kaviarne, viac len sporadické stretnutia s priateľmi z dôvodov vybavenia nejakej osobnej záležitosti."

Kaviarenská situácia sa opäť zlepšila v 50tych rokoch.

Ako som už spomínala, v dobrej kaviarni nesmeli chýbať čerstvé noviny, keďže kaviareň často plnila úlohu aj akejsi čitárne. Ich význam si uvedomovali aj majitelia kaviarní, a preto na novinách nikdy nešetrili. To nie ako teraz, že prídete do kaviarne a nájdete tam im dva "exkluzívne" bulvárne plátky a jedny športové noviny. Kedysi bol oveľa väčší výber - okrem denníkov boli k dispozícii aj Slovenské pohľady, Elán, Tvorba, ale aj nákladnejšie revue a almanachy. A takisto mali svoje miesto, neboli iba tak voľne položené alebo pohodené! "To keď som sa učil, tak ste prišli na túto rannú zmenu a prvé bolo rámovať noviny. O šiestej, štvrť na sedem - návštevník ich už musel mať na stole." V niektorých kaviarňach, napríklad Štefánke, mali k dispozícii okrem slovenskej (a samozrejme českej) tvorby aj zahraničnú - viedenskú či budapeštiansku. Niekedy síce bola staršia, ale mali ju.

Kaviarne takisto poskytovali priestor aj na študovanie. "Sedíme na galérii v Astorke zabarikádovaní knihami, skriptami a deprimujúcimi myšlienkami na hrozivo sa blížiace skúšky. Poniektorí pri káve, väčšina len tak - na prázdno. Čašníci nás pridobre poznajú, vedia, čo sme za háveď, že len máloktorý študent dostáva od fotra peniaze alebo dakde zarába." Vysokoškoláci však radi navštevovali kaviarne aj z iného dôvodu - v prípade nedostatku financií boli totiž niektorí hlavní ochotní namiesto peňazí zobrať do zálohy aj index!
Kaviarne boli miestami s ideálnymi podmienkami na tvorivú prácu umelcov. Práve v ich priestoroch písali, diskutovali, tvorili, organizovali, maľovali a zostavovali časopisy. Napríklad takého Jána Smreka vždy inšpirovala rušná atmosféra podniku a priamo na mieste písal básne. Dokonca sa o ňom hovorí, že mal mániu a svoju tvorbu písal priamo na stôl. Iba ťažko sa dá pochopiť, ako na takom hlučnom a zafajčenom mieste mohlo vzniknúť toľko nápadov, podnetov a samotných umeleckých diel. Podľa Štefana Žáryho: "Znie to paradoxne, no pravda je, že aj najsilnejšia zvuková kulisa uzatvára istý druh človeka do prírodného vákua, podobného slonovinovej veži, a vytvára podmienky aj pre tú najdelikátnejšiu činnosť."
Návštevníkov do kaviarní lákala takisto aj ponuka príjemného prežitia voľného času. Istým lákadlom bola aj samotná kvalita podniku, jeho ponuky, ale určite aj personálu. Niekedy sám nájomca, alebo majiteľ, preukazoval svojím hosťom poctu tým, že ich osobne vítal. V tých lepších podnikoch bol aj personál pekne vyštafírovaný - personál obsluhoval v smokingoch a hlavní vo frakoch. Neraz si však personál musel takúto drahú "uniformu" hradiť zo svojho.

Ponuka spoločenských hier bola skutočne rozmanitá: domino, biliard, šachy, karty. Okrem nich hostí vábila do kaviarní aj hudba, najmä cigánska, ale aj tanečná a neskôr aj džezová.
Väčšine majiteľov kaviarní samozrejme záležalo na kvalite podávaného nápoja. V niektorých podnikoch kávu dokonca pripravovali špecializovaní kuchári a zloženie niektorých kávových nápojov patrilo k tajomstvám kaviarne. Hosť však mal vždy široký výber: normálna presso káva, turecká káva, biela káva, berlínska so smotanou, arabská s vaječným koňakom a šľahačkou, rôzne svetlejšie kávy, kapucín.
Nie všetky kaviarne však dosahovali takú vysokú úroveň, ako tie najznámejšie. Existovali aj také, ktoré boli orientované na vrstvu nižších úradníkov alebo na robotnícku aristokraciu, ale nechýbali aj také, kam chodievalo bratislavské podsvetie.
Zabezpečiť však riadny chod kaviarne nebola len taká prechádzka ružovým sadom. "To celé okolo kaviarne, to bola veľká robota a veľká starosť. Nemali sme čas na dovolenky, nemali sme čas na prázdniny. Človek, ktorý bral svoj fach vážne, musel veľa, veľa pracovať. Napríklad tí čašníci. Pracovali väčšinou oveľa viac ako osem hodín. To boli samí naši starí zamestnanci, ktorí pracovali u nás dvadsať či dokonca tridsať rokov a boli už ako členovia rodiny... Zarobili, ale pracovali. V noci nikto nevedel, ako dlho bude otvorené. Mali sme otvorené do druhej, no niekedy do tretej a niekedy aj do štvrtej rána. A o šiestej ráno muselo byť zas otvorené a všetko pripravené."
Veru, to nie ako teraz, keď sa zatvára o 22:00 a už o 21:00 berú čašníci posledné objednávky. Už to tak nefunguje...


Informácie som čerpala zo spomínanej knižky od Petra Salnera: Bratislavské kaviarne a viechy

Predstavujem Vám kávu

Káva, ktorá je druhou najpredávanejšou komoditou (hneď po rope), je nápoj pripravovaný z pražených zŕn viacerých druhov z vždyzeleného kríku/stromu Coffea. Dvomi najrozšírenejšími druhmi zŕn sú Coffea arabica a tuhšia forma Coffea canephora, ktorá ja však známejšia pod názvom robusta. Až 70% svetovej populácie uprednostňuje kávu arabicu, ktorá je jemná a aromatická. Zvyšných 30% pije robustu, ktorá má o niečo horkejšiu chuť, avšak na druhej strane obsahuje o 50% viac kofeínu ako arabica.
Kávovníky sú prestované takmer v 70 krajinách sveta. Všetka káva rastie v pásme tzv. Bean Belt, alebo aj Coffee Belt, čo znamená Zrnkový opasok, respektíve Kávový opasok. Táto oblasť sa nachádza medzi obratníkmi raka a kozorožca. Pre zaujímavosť: Hawaii je jediný štát USA, kde sa pestuje káva.

Káva rastie na stromoch - kávovníkoch, ktoré môžu narásť až do výšky 30 stôp, ale pestované sú do výšky okolo 10 stôp, aby mohli byť ľahšie obrábané a ich plody ľahšie zbierané. Kávové bobule sú vlastne svetlo červené a kávové zrniečka sú skryté v ich vnútri. Keď bobule dozrú, sú zbierané, spracované a vysušené, aby sa mohli vyťažiťzrniečka skryté vnútri. Tie sú potom pražené v rôznych teplotách, podľa toho, aká chuť sa má dosiahnuť. Proces samotného praženia sa začína po dosiahnutí 200°C. Káva nadobúda hnedastú farbu a zvyšovaním teploty postupne ešte viac tmavne. Zrno stratí vlhkosť, váha upraženej kávy klesne podľa typu praženia a vlhkosti zelenej kávy až o 10 až 20%. Postupne sa karamelizujú cukry a prebiehajú ďalšie procesy, pri ktorých káva získava neopakovateľnú arómu a chuť. Vyšším stupňom praženia klesá obsah kofeínu v káve. Dekofeinizácia kávy je proces, ktorý sa robí ešte keď sú zrnká zelené. Existuje mnoho spôsobov, akým sa odstraňuje kofeín z kávy, ale všetky zahrňujú alebo namáčanie v zŕn v teplej vode, alebo ich naparovanie, pri čom sa ešte používa rozpúšťadlo na rozpustenie olejov obsahujúcich kofeín. Extrahovaný kofeín je potom najčastejšie predávaný farmaceutickému priemyslu.

Po upražení musia byť kávové zrnká správne uskladnené, aby sa zachovala čerstvá chuť zrnka. Ideálne by obal mal byť vzduchotesný a uložený na chladnom, suchom a tmavom mieste.

Na to, aby vznikol kávový nápoj, musia byť kávové zrná pomleté a uvarené. Uvarenie v tomto zmysle znamená, že musia byť zmiešané s horúcou vodou dosť dlho na to, aby sa uvoľnila chuť, avšak nie pridlho, aby sa zase na druhej strane neuvoľnila prílišná horkosť a trpkosť kávy. Ideálna teplota servírovanej kávy by sa mala pohybovať v rozmedzí 68 až 79°C.

Káva sa pripravuje rôznymi spôsobmi, či už sa pridáva horúce mlieko, mliečna pena, šľahačka, alebo rôzne príchute. Akú kávu máte najradšej Vy?

Na káve ako doma... v Obývačke

Dnes sme mali v škole namiesto vyučovania akúsi vedeckú konferenciu, kde sme mali povinnú účasť, avšak zase raz naše študijné oddelenie nedomyslelo, kam má natlačiť všetkých študentov z piatich ročníkov ako publikum, takže namiesto tlačenia sa v aule a v iných prednáškových miestnostiach som si urobila voľný deň a konečne sa dobre vyspala.

Po obede sme sa s priateľom rozhodli zájsť ešte na kávu predtým, než pôjdem do práce. Prvotný návrh padol na Corny Café, kam sme aj skutočne mali namierené, avšak zopár metrov pred cieľom sme zmenili názor, lebo Maťo navrhol, aby sme išli vyskúšať niečo nové. Spolužiačka mu odporučila jednu kaviareň na Dunajskej ulici, iba krížom cez obchodnú pasáž od Corny Café. Tak sme sa teda ocitli v Obývačke, ktorá je okrem kaviarne aj reštauráciou.

Vchodové dvere sú celé presklené a práve nimi prechádza do interiéru najviac denného svetla. Vnútrajšok je skutočne, ako prezrádza aj názov podniku, zariadený ako obývačka. Teda viacero obývačiek. Na prízemí sa nachádzajú dva gauče pre tri osoby aj s kreslami, ďalej stôl s mäkučkými kreslami a zopár ďalších stolov (už iba so stoličkami), kam si možno sadnúť. Nad stolmi visia lampy s tienidlom, na stenách sú krásne tapety. Jediné čo uberá útulnosti je vysoký strop, avšak nakoľko sa Obývačka nachádza v novostavbe, iný strop sme ani nemohli očakávať...

Usadili sme sa hneď pri vchode, pri klavíri. Objednali sme si cappuccina: Maťo klasické a ja väčšie (XL), nakoľko ponúkajú zo všetkých káv dve veľkosti. Cena káv sa pohybuje od 1 eura do 2,10 s tým, že za 0,20 eura je možné vybrať si do kávy ešte aj príchuť.

Okrem káv majú v ponuke aj čaj viacerých príchutí, horúcu limetku či zázvor, kakao alebo varené víno. Ďalej ponúkajú jogurtové shaky, rôzne nealkoholické nápoje vrátane čerstvej šťavy z pomaranča alebo grapefruitu a taktiež aj limonádu podľa dennej ponuky. Samozrejme nechýba pivo, víno, destiláty a likéry.

Nakoľko je Obývačka aj reštaurácia, tak okrem denného menu ponúkajú aj raňajky, jednohubky, polievky, šaláty, bagety, cestoviny a ďalšie dobroty. Vo vitríne majú aj zopár výborne vyberajúcich zákuskov.

My sme si s našimi mlsnými jazykmi objednali ku káve palacinky - s nutellou a banánmi. Boli tak sladké, že sme ich skoro nedokázali spráskať. Ale nakoniec sa nám to podarilo. Mňam.

Kávy nám priniesli v zvláštnych supermoderných hranatých šálkach, čo sa nám veľmi nepozdávalo, keďže sme obaja zástancami klasického okrúhleho kávového servisu. Samotnej káve však nič nechýbalo. Ja sama pracujem s kávou, tak vždy pri cappuccine kontrolujem výšku mliečnej peny (áno, to je choroba) a táto bola našľahaná skutočne ukážkovo. Obsluha bola veľmi príjemná a snažila sa.

Pri popíjaní kávy som si všimla že majú dosť dlhú otváraciu dobu: od 8:00 až do 23:00 cez týždeň a cez víkend od 13:00.

Príjemný obývačkový pocit kazila iba hudba, ktorá hrala na môj vkus až príliš nahlas. Ale možnože je práve to niekoho predstava obývačky.

Na poschodí sa nachádzajú ďalšie útulné miesta na posedenie - množstvo kresiel, stoličiek, gaučov. Veľmi zaujímavo je riešený dizajn jednej steny na poschodí - je celá tvorená otvorenými knižkami. Znie to síce zvláštne, ale je to presne tak, ako čítate... :)

Celá kaviareň je nefajčiarska, fajčiť sa dá iba vonku na terase. Avšak sedieť vonku na kávičke nám október teda  už veľmi nedovoľuje. Možno o rok na jar.
Ale na kávu do Obývačky určite skôr!

Obývačka na Foursquare

Dnes žiadna káva až do 7 večer! To je poriadne dllllhý deň...

Dnešok bol pre mňa skutočne dlhým dňom. Hneď z rána ma čakala rehabilitácia môjho večne boľavého kolena, potom môj deň pokračoval v škole, kde som si pripadala, že tam trávim nekonečno času študovaním správneho práva (ktoré naozaj z duše nenávidím, pretože sa ani za svet nedokážem prinútiť sústrediť sa na jeho štúdium) a potom medzinárodného práva, ktoré bolo oveľa zaujímavejšie, avšak určite veľa urobila aj prednášajúca, ktorá pôsobila skutočne sympatickým dojmom.

Keď som skončila v škole, ešte som nemohla ísť domov, nakoľko som svojmu priateľovi sľúbila, že na neho počkám v meste, kým bude na španielčine, na ktorej som mala byť pôvodne aj ja, ale najskôr som si musela zmeniť nejaké predmety v rozvrhu, lebo mi to kolidovalo s výučbou španielčiny. Našťastie vyučujúci nerobili problémy. 

No a kde inde by som ho mohla čakať, ako v nejakej príjemnej kaviarni? Tentokrát som sa rozhodla pre kaviareň Shtoor home made café na Obchodnej ulici.

Názov kaviarne pochádza z mena Ľudovíta Štúra, osobe nám všetkým uvedomelým Slovákom veľmi známej. Pre pripomenutie: v 19.storočí predstavoval osobu národného buditeľa, politika, historika, filozofa, jazykovedca, pedagóga, spisovateľa, básnika, redaktora a samozrejme kodifikátora spisovného slovenského jazyka. Jeho podobizne, takisto ako aj jeho generácie nazvanej štúrovci, môžete nájsť na stenách kaviarne.

Jedálny a nápojový lístok (písaný v štúrovskej slovenčine alebo v angličtine) ponúka širokú škálu kávových špecialít, domácich limonád, množstvo čajov, chladených nápojov, zopár druhov destilátov a vín. Hoci je Shtoor kaviarňou, v ponuke možno nájsť aj niečo na zahryznutie: sendviče, šaláty, quiches a VÝBORNÉ domáce koláče. V-Ý-B-O-R-N-É. Skutočne. Bodka.
Dnes som vyskúšala sendvič s nátierkou so sušenými paradajkami. Ešte aj teraz pri písaní sa mi zbiehajú slinky. Sendvič bol naservírovaný so šalátikom ako prílohou. Chutné a jednoduché. A plus: atraktívne pre oči!

Ako kávu som si vybrala vanilkové latté, ktorému nič nechýbalo. Navyše bolo podávané s maličkým chutným keksíkom. Cukor (trstinový alebo biely) servírovaný s kávou majú označený vlastným logom. Ak sa vám nechce piť kávičku a pochutnávať si na koláčiku v krásnom interiéri, môžete si oboje nechať zabaliť.

Je tu však jedna vec, ktorá sa mi skutočne nepáčila - obsluha si ma takmer 15 minút nevšímala (možno ma nezaregistrovali, neviem) a ak by som teda bola novým návštevníkom, tak sa už dávno zodvihnem a idem si kávu vypiť inde. Ak by som ich však chcela ospravedlniť, tak musím priznať, že kaviareň bola plná na prasknutie a obsluhujúcich som zaznamenala iba dvoch (!). A to je podľa môjho názoru málo, kedže majú takmer stále plno a zásadne všetkým zákazníkov tým pádom nestíhajú obsluhovať.

Kaviareň Shtoor je veľmi populárna u mladej generácie, najmä u študentov, avšak môžete tam nájsť aj starších ľudí.

Okrem prevádzky na Obchodnej existujú ešte ďalšie tri kaviarne tejto značky: na Štúrovej ulici neďaleko univerzity, v centre meste na Panskej ulici a v Mlynskej doline v nákupnom centre Cubicon. Podľa môjho názoru je najlepšia obsluha na Štúrovej ulici, vždy sa milo usmievajú a neváhajú kedykoľvek pomôcť. V Cubicone som však ešte nebola, takže moje hodnotenie ešte nie je úplné - zatiaľ :) . Ale myslím si, že neoľutujete návštevu ani jednej z týchto kaviarní. Možno sa tam niekedy uvidíme!

Shtoor home made café na Foursquare